Svetlo v miestnosti, či je zapnuté, alebo vypnuté, či sú závesy zatiahnuté, alebo nie, merateľne neovplyvňuje samotné meranie.
Sklo, na ktoré sa kladie spektrogram, musí byť čisté. Je možné ho očistiť saponátom, pozor však na poškrabanie: nepoužívať abrazívne čistiace prášky. Nečistoty na samotnom spektrograme čistiť iba jemným štetcom.
|
Táto tabuľka vysvetľuje aj vzťah medzi súbormi získanými programom MICRO a súbormi pre SPEFO. MICRO produkuje súbory s prvými dvomi charaktermi extenzie buď MF alebo FM, podľa toho, či bolo meranie vykonané vo zvolenom smere (MF) alebo opačnom (FM).
Spektrogram sa kladie na čisté sklo stolíka emulziou navrch. V prvom rade je nutné "zrovnobežniť" naexponované spektrum (pri meraní klinov "skolmiť" okraje klinov) s pohybom stolíka.
Spektrogram je potrebné merať v zmysle vzrastajúcej vlnovej dĺžky. Podľa tejto zásady zadávajte body START a STOP na začiatku merania jednotlivých kanálov. Keďže meranie sa zväčša začína a končí na podexponovaných oblastiach, je možné zadať tzv. bod Y. Tento bod určuje polohu, na ktorú sa je možné vrátiť pri prechode medzi kanálmi a nastaviť tu Y-ovú polohu stolíka.
Vzhľadom na možnú tepelnú rozťažnosť doporučujeme merať jednotlivé kanály v nasledovnom poradí: CH1-CH3-CH5-CH2-CH4.
Na začiatku merania musí byť ako prvý krok urobené meranie temného toku a maximálného svetla (voľba F1 v programe MICRO). Pri každej zmene štrbiny (výška alebo šírka) je potrebné toto meranie vykonať opäť.
Výška aj šírka štrbiny musia byť rovnaké pre pre kanály CH[1-5]. V krajnom prípade (porovnávacie spektrá sú na spektrograme príliš úzke) môžu byť kanály pre porovnávacie spektrá (CH1, CH5) merané s rozdielnou výškou štrbiny, avšak kanály pozadí a hviezdneho spektra musia byť bezpodmienečne merané s rovnakou štrbinou, inak by nebola možná správna fotometrická kalibrácia.
Výška aj šírka štrbiny musia byť taktiež rovnaké pre všetky rezy fotometrickými kalibračnými klinmi (súbory xxxxxxxx.KL[A-Z]), nie je však nutné, aby bola štrbina rovnaká, ako pre kanály CH[1-5].
Rezy fotometrickými kalibračnými klinmi je vhodné robiť vo väčšom rozsahu vlnových dĺžok, aj v oblastiach, kde je už emulzia málo citlivá (spektrálna závislosť), aby bola dobre pokrytá gradačná krivka emulzie. Zvyčajne sa robí cca.5 rezov kalibračnými klinmi.
Pozadie/závoj je najlepšie merať v oblasti medzi porovnávacím a hviezdnym spektrom. Keďže táto oblasť býva užšia ako porovnávacie aj hviezdne spektrum, jej rozmer určuje možnú výšku štrbiny. V krajnom prípade je možné merať pozadie aj na inom mieste spektrogramu.
Šírka štrbiny je určená velkosťou fotografického zrna a zväčšením objektívu mikrofotometra. Konvenčnou hodnotou pre jemnú fotografickú emulziu (napr. IIAO pre UB spektrálnu oblasť) je 5 x 10-6 m ako veľkosť zrna. Pri zväčšení objektívu 10 x potom je vhodnou šírkou štrbiny cca. 50 x 10-6 m.
Rýchlosť pohybu stolíka je riadená automaticky programom MICRO. V menu pohybov, používanom na začiatku pri zrovnobežňovaní spektrogramu, je možné z klávesnice voliť zrýchlený pohyb.
V záujme čo najrýchlejšieho merania, program MICRO meria prvé meranie spektrogramu v požadovanom smere a následujúce meranie v smere opačnom (nemusí byť vykonaný návrat vozíka). Pre rozlíšenie smeru merania označuje výsledné súbory nasledovne: prvé dva charaktery extenzie sú MF (teda výstupom sú súbory xxxxxxxx.MF[1-5, A-Z]) pre meranie vykonané vo zvolenom smere a FM pre meranie v opačnom smere (súbory xxxxxxxx.FM[1-5, A-Z]).
Mikrofotometer a program program MICRO merajú s krokom 1 x 10-6 m (10 000 dát na 1 cm), teda väčšie (dlhšie) spektrogramy rýchlo presiahnu hranice dimenzácie, ktorú umožňuje pre jednotlivé kanály program SPEFO. Program MF2SPEFO v tomto pripade umožní zadať hrubší krok a dáta spriemeruje (jednoduchý aritmetický priemer). Vzťahy medzi názvami súborov z programov MICRO a SPEFO sú uvedené v tabuľke 1.
Dátum: 22. mája 2002
Autori: Vladimír Kollár Richard Komžík