From: Theo Pribulla Subject: G1 To: sto@auriga.astro.sk Date: Fri, 6 Dec 2002 10:34:17 +0000 (GMT) Vazeni kolegovia ! Dovolim si Vas poinformovat o stave v G1. Okrem sekundarneho zrkadla, su vsetky zariadenia na ustave. Kamera, ako posledna, dorazila pred tyzdnom. Zatial som ju stihol otestovat. Zistil som: 1) Prepojenie kamery s pocitacom cez USB port je skutocne rychle - 6.13 Mbyte snimok je stiahnuty za 10-15 sekund. Pritom USB port nezatazuje CPU tak ako paralelny 2) Objem dat pri pozorovaniach bude obrovsky - napalovanie na CD sa mi zda nedostatocne. Treba uvazit zakupenie DVD napalovacky alebo uvazovat ci archivovat vsetky data. Jeden snimok vo FITS formate ma pri 16bitovej hlbke velkost 6433920 bytov (bez binovania), 1612800 (2x2) a 717120 (3x3). Zazipovat je ho mozne na cca. 42%. Pri pozorovani 4 filtrami striedavo s 10sec expoziciou v plnom rozliseni vznikne za hodinu okolo 720 Mbyte dat. Pri pozorovani v jednom filtri az 880 Mbyte za hodinu ! Pri dlhej zimnej noci je treba napalit niekolko CD. 3) Peltierov chladic je dost rychly - schladenie trva: 1 minutu o 10 C, 2.5 minuty o 20 C, konecne ochladenie o 30 C sa dosiahne asi za 10 minut (v bezvetri mojej kancelarie). Vonku je to rychlejsie. Kym pri 0 C tepelne e- narastaju (zhruba linearne) 7 e-/minutu na pixel, pri -30 C je to <<1 e-/minutu ==> pri dlhsich expoziciach je maximalne schladenie podstatne. Tato kamera umoznuje dodatocne vodne chladenie, ktore ma zmysel pouzivat v letnom obdobi (schladi dalsich 10-15 C). Treba dokupit hadicky + male cerpadlo na vodu. Pri nizsich teplotach je nizsii aj bias. 4) USB kabel kamery ma len 15' (stop) ==> bude treba kupit bud USB booster, ktory zvladne 500m vzdialenost, alebo USB "predlzovacku", ktora zvladne vzdialenost kamera - pozorovacia miestnost. Existuje moznost ovladat kameru aj cez ethernet. Kedze cez USB sa s pocitaca daju ovladat filtre, uzavierka, teplota chipu, stahovat snimky a v pripade spojazdnenia autoguidingu aj jemne pohyby dalekohladu existuje moznost ovladat kameru (a ukladat snimky priamo na pocitac na ustave) z tepla svojej kancelarie v pripade automatizacie kupoly. 5) Read-out noise sa zda byt na urovni 10-11 e- (rms), cize je najnizsii zo vsetkych ponukanych SBIG kamier. Dalekohlad, ktory je u mna a v kniznici uz viac ako 2 tyzdne sa docka montaze asi buducu stredu alebo vo stvrtok (pred chvilou riaditel volal Drbohlavovi). Milan Kamenicky sa ponukol este pred montazou zrkadlo otestovat. Filtre (UBVRIN a uvby) su u mna v kancli, po mechanickej stranke su O.K. a maju naparene antireflexne vrstvy ako bolo pozadovane. Aby sa dalo normalne pozorovat este bude treba: 0) Namontovat dalekohlad a kameru. Kamera bude pripevnena a zaostrena na pevno aby nebolo treba robit flat-field kazdy den. 1) Vyrobit objimky na 9 filtrov - Zimmermann 2) Zohnat predlzenie USB kabla a dorobit v G1 kabelaz (treba prevrtat 2 steny + do niecoho kable ulozit) 3) Presunut do G1 pocitac, ktory je u Risa, instalovat USB ovladace + soft + treba rozmysliet sposob archivacie dat 4) Treba opravit jemne pohyby. Idealne by bolo pritom spojaznit aj autoguiding. - Kollar 5) Namontovat podlozku na kreslenie Slnka (asi na hlavny dalekohlad) 6) Nastavit paralakticku montaz 7) Opravit kupolu lebo sa sama netoci Do buducna by pomohlo: 1) chladenie kamery vodou 2) automatizacia pozorovani - kupola, USB kabel az na ustav alebo internet, v kopuli by mohla byt nejaka web kamera, ktorou by sa dalo sledovat ci je vsetko O.K. 3) internet 4) presny cas (GPS ?) - otazne vzhladom na expozicne doby, ktore nebude kratsie ako 10s. 5) Hodiny s hviezdnym casom pre nastavovanie objektov. Theo Pribulla P.S. Privitam dalsie navrhy.